Surová strava a jej pozitívny vplyv na zdravie

Vedecké výskumy potvrdzujú, že surové ovocie a zelenina, celozrnné obilniny a orechy sú pre zdravie človeka nenahraditeľné. Bez mäsa človek môže žiť zdravo, ak ho nahradí napríklad sójou či orechmi, avšak bez zeleniny a ovocia sa zdravo žiť nedá.

Prečo je pre nás surová strava taká dôležitá?

Vitamíny a minerálne látky

Tieto dary prírody obsahujú vitamíny aj minerálne látky. Nie každý však vie, že obsahujú aj enzýmy, organické zlúčeniny, cukry, tuky, bielkoviny, rôzne soli či vlákninu.

Vitamíny v tabletkách (umelé vitamíny) pôsobia izolovane, ale vitamíny v ovocí a zelenine účinkujú v celom komplexe látok. Spomínané umelé vitamíny majú svoje opodstatnenie pri liečbe akútnych ochorení. V každodennom živote sú však rozhodujúce vitamíny, ktoré sú v zelenine a ovocí. Dobre sa vstrebávajú a organizmus ich využije lepšie.

Surová strava pomáha pri liečbe zdravotných problémov

Surová zelenina a ovocie pomáhajú pri liečbe niektorých zdravotných problémov. Spomeňme napríklad vypadávanie vlasov, ochorenia srdca, ciev, žalúdku či čriev, cukrovku, obezitu alebo kožné problémy. Okrem toho vám takáto strava zníži cholesterol a zlepší zrak.

Surová strava

Surová strava sa vyznačuje tou vlastnosťou, že po jej dlhodobej konzumácii chudý človek priberie a naopak tučný človek schudne.

Preventívne pôsobenie zeleniny a ovocia

Dosť často sa zabúda na nenahraditeľnosť zeleniny v ich pôsobení na organizmus. Pri dnešnej, prevažne kyselinotvornej strave, je zelenina veľmi dôležitá. Preventívne pôsobenie zeleniny pravdepodobne spočíva v ich vysokom obsahu vitamínov A a C, protivitamínov, predovšetkým karoténu a v jej vláknitej štruktúre.

Varená strava nie je zdravá

Veľmi veľa ľudí zeleninu konzumuje, ale z nevedomosti jej blahodárne účinky znehodnocuje varením. Varením dochádza k „zabitiu“ aktívnych enzýmov a k porušeniu väčšiny vitamínov či bunkových stien.

Veľmi zaujímavá je rozdielna reakcia organizmu na surovú a varenú stravu. Ak si dáme napríklad bežný obed, ktorý je zložený z taniera polievky, zemiakov, mäsa a varenej zeleniny, alebo ak si dáme napríklad len chlieb so salámou, tak v priebehu desiatich minút po jedle nastáva v tráviacej sústave reakcia leukocytóza.

Počet leukocytov v krvi prudko stúpne z normálnej hladiny (6 až 8 tisíc) až na 10 tisíc a po tridsiatich minútach dokonca až na 30 tisíc. Po hodine a pol opäť klesne na normálny počet. Takto reaguje lymfatický systém vždy, keď do organizmu vniknú baktérie, cudzie teleso, infekcia alebo v tele vznikne zápal.

Varte menej

Znamená to, že lymfatický systém okolo tráviaceho traktu považuje varenú stravu za cudziu, nepriateľskú. Ešte by som mal spomenúť, že pri konzumácii surovej zeleniny, ovocia a orechov k leukocytóze nedochádza. Lymfatický systém považuje surovú stravu za vlastnú.

Surová zelenina je dokonca stráviteľná ľahšie ako varená. Surová zelenina ostáva v žalúdku približne hodinu, varená až tri.

Organizmus je po varenej strave unavený a človek by si najradšej ľahol. Naopak po surovej strave sa človek cíti sviežo a je schopný ihneď pracovať. Preto vzácne látky v zelenine neničme varením.

Veľmi dôležité pravidlo

Ak tvorí surová zelenina, ovocie a naklíčené semená viac ako 60 % z celkového denného objemu prijatej potravy, prebiehajú v organizme regeneračné procesy a ak menej ako 60 %, tak procesy degeneračné.

Ideálny pomer je 80 % surovej stravy a 20 % varenej (napríklad ryža či zemiaky). Mnohí odborníci majú taký názor, že ak chce byť človek trvale zdravý, musí denne zjesť pol kilogramu surovej zeleniny a rovnaké množstvo ovocia.

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.